Vitajte na našej stránke
Poľovník a poľovníctvo dnes a v minulosti
Týmto článkom vám chcem priblížiť kto je poľovník a čo vlastne znamená výkon práva poľovníctva. Poľovníctvo je v dnešnom svete iba záležitosťou vyššieho štandartu, a mlada generácia už oň nejaví taký záujem ako voľakedy a tým začína upadať do zabudnutia. Trošku vám túto krásnu záľubu priblížim. Kto je vlastne poľovník a čo vlastne znamená výkon práva poľovníctva?
Poľovník je človek, ktorý je telom i dušou spätý s prírodou. Hlavne sa stará sa o zver, prikrmuje ju v zimnom období a v poslednom rade reguluje aj jej stavy odstrelom slabších a chorých jedincov, aby sa zachovalá silná a zdravá populácia zveri v našich lesoch. To je zhruba opis poľovníka. A poľovníctvo v skratke je to najmä chov, ochrana a starostlivosť o zver v revirí a vo zverniciach. No ale v dnešnej dobe už poľovník nie je to čo som opísal. Dnes môžeme rozdeliť poľovníkov do dvoch skupín. Tí, ktorý sa o zver vrúcne a s láskou starajú, aby mala všetko potrebné na prežitie a svoj voľný čas venujú prírode a poľovníctvu. Tomu sa hovorí výkon práva poľovníctva a takému človeku sa povie poľovník. No a do druhej skupiny patria taký poľovníci ktorý, viac strieľajú ako sa o zver starajú. Skôr sú poľovníkmi ktorých, zaujíma iba trofej u niektorých aj mäso „Česť výnimkám“. Takým to ľudom asi nič nehovorí veta že, poľovníctvo a jeho výkon nie je poľovať, ale starať sa o zver. Dnes sú v našich radoch poľovníkmi zväčša tí ,ktorý nepatria k bežnej vrstve tak ako tomu bolo doposiaľ. Nie je tomu už tak ako voľakedy, kedy v našich radoch boli ľudia čo pracovali na majetkoch a v rôznych podnikoch na Slovensku, ktorý s poľovníctvom žili telom i dušou.
Poľovníctvo ako záľuba sa dedilo z generácie na generáciu, keď otec vštepoval lásku k prírode a k poľovníctvu svojmu synovi a ten zase ďalej. Takto to niekedy vyzeralo v rodinách. No dnes je doba už celkom iná. Dnes si malo kto môže dovoliť s finančného hľadiska stať sa poľovníkom a vykonávať túto krásnu záľubu. A v druhom prípade tu mame tiež skutočnosť že mladých ľudí už príroda a tzv. poľovníctvo už vôbec nezaujíma a prírodu a poľovníctvo vnímajú už zväčša iba z medií a internetu. Pričom vôbec nevedia o čo vlastne prichádzajú. Kde je vlastne chýba? No hlavne v tom že poľovníctvo dnes je drahý špás a financie hrajú veľkú rolu v našom živote. Ďalšou chybou je aj skutočnosť že mladá generácia v sebe už nemá vzťah k tejto záľube, lebo im to už nie je vštepované od mála ako to bolo vštepované našim otcom a starým otcom.
Kde hľadať príčinu? Odpoveď je veľmi jednoducha, tejto záľube sa v poslednom čase venuju už zväčša iba ľudia z bohatšej vrstvy, ktorý si to môžu finančne dovoliť. A nie bežný ľudia ako tomu bolo voľakedy. Poľovníctvo je v dnešnej dobe už celkom iné, nie také ako si ho pamätajú starý poľovníci. Dnes poľuje iba ten kto na to má. Preto v dnešnej dobe poľuje zväčša iba bohatšia vrstva, ktorá berie poľovníctvo iba ako koníček v ktorom veľkú rolu hrajú peniaze a poplatkové odstrely zveri u nás a vo svete. Tí sa nestarajú o zver ako žije a v akých pomeroch prežíva zimu. Je ale veľká chýba že v našich radoch nepribúda viac mladej generácie, ktorá by sa mala starať o našu zver. Lebo zver bez našej pomoci len horko ťažko prežíva a hlavné v zimnom období. Mali by sme sa nad touto skutočnosťou vážne zamyslieť a začať s tím niečo robiť. V našich rádoch predsa musia byť aj ľudia ktorý sa o správne obhospodarovanie našej zveri musia starať. Preto by aj mladí ľudia mali pomýšľať nad týmto koníčkom. A v ďalšom rade neberme poľovníctvo tak, že do lesa budeme vstupovať s autom až priamo k posedu, lebo sa nám už lení isť peši. Veď istotne mi dáte viacerý za pravdu že auta do lesa nepatria. Berme na vec fakt že, kedysi naši dedovia nevedeli čo je auto. Je oveľa lepšie ak do prírody a na poľovačku ideme peši a vychutnávame si prírodu a pozorujeme zver. Ako keď ideme na poľovačku s autom. Takto len ničíme ovzdušie, plašíme zver a v neposlednom rade ničíme prírodu. Veď uznajme sami že nie sme posledná generácia na tejto zemi, tak preto treba prírodu a poľovníctvo zachovávať aj pre ďalšie generácie, aby sa aj oni mohli tešiť s tej nádhery ako mi teraz.
Týmito pár riadkami som chcel ukázať súčasný stav nášho poľovníctva a ukázať kto je vlastné poľovník a akú dôležitú rolu zohráva v prírode takej ako samej. Preto chcem povedať iba to aby sme sa viac zaujímali hlavné o tých mladých, nezabúdali na nich, počúvali ich názory a v neposlednom rade aj vštepovali lásku k poľovníctvu a k prírode od mala. Aby sme potom mali byť na čo právom hrdý keď budeme vo veku našich starých rodičov, že sme vychovali generáciu ktorá sa o prírodu dobré postará.
Nedopusťme zase staré časy keď právo poľovníctva mohla vykonávať iba šľachta, lebo nikto iní si to nemohol dovoliť. Snáď to ľudia nedopustime a dáme možnosť zdieľať túto krásnu záľubu aj obyčajným ľuďom ktorý sa o zver vždy a dobre postarajú.